reklama

Požehnané srdce

Môj druhý (a kratší) pokus o kresťanskú poviedku...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Nad mestom ponoreným do hmly vyšlo slnko. Jeho krvavočervená farba akoby naznačovala, čo sa tu v posledných dňoch odohrávalo. Bezvládne som klesla na posteľ a rozplakala som sa. Rodičia sa ešte stále nevrátili. Už som ani nevedela, kedy som ich naposledy videla. Bože môj, prosím Ťa, ochraňuj ich... Z príjemného, krásneho mesta, kde som žila, sa v poslednej dobe stala zúrivá, škľabiaca príšera požierajúca ľudí, ktorých som milovala. A to všetko kvôli tomu hroznému slovu... Vojna. Bombardovanie. Nálety. Spoznala som veci, o ktorých som predtým nemala ani tušenia, a bola by som o nich najradšej naďalej nevedela. Len Niekto mi v tejto otrasnej dobe dokázal vliať nádej... Z pivničného okna som zbadala vežu kostola pozlátenú vychádzajúcim slnkom. Radostne som si vydýchla. Tak predsa ho nezrútili! Moje jediné útočište je pri Tvojich nohách, Pane... Myseľ mi zaplavili spomienky na predchádzajúce dni. Na tie dávne, šťastné, keď ešte nebola vojna, a ja som bola len obyčajnou mladou študentkou. I na tie bližšie prítomnosti a trpkejšie, až po chvíľu, keď sa po skončení posledného bombardovania rodičia rozhodli ísť do mesta zohnať nejaké jedlo. Odišli. A na druhý deň bol ďalší nálet a ja som o nich nič nevedela. Márne som zaháňala myšlienky, že tam možno niekde ležia...bezvládni...ranení...mŕtvi. Striaslo ma. Za týchto pár dní som zostarla o desať rokov... a naučila som sa modliť. Toto bol môj kríž, ktorý som túžila niesť s Ježišom. A mala som pritom útechu, ktorú On nemal... Jeho samého. Skoro všetok čas som trávila v kostole. Kňazov odvliekli, ale Ježiš v Eucharistii tam zostal stále. Aj keď som nemohla prežívať svätú omšu, aj keď som Ho nemohla prijímať, mohla som aspoň byť s Ním. Aj to bolo niečo! Ani si neviete predstaviť, ako veľa pre mňa znamenal... a stále znamená. Vonku vládol pokoj. Nabrala som odvahu a ako takmer každý deň som sa vybrala do kostola. Možno to bola hlúposť, čo som robila. Možno som mala sedávať celé dni v pivnici, ustráchaná... No pre mňa žiť je Kristus a zomrieť zisk. Potrebovala som byť s Ježišom. Väčšmi než čokoľvek iné, väčšmi než žiť som túžila byť s Ním. Ponorená do takýchto myšlienok som kráčala po ulici, skľučujúco prázdnej. Bolo to otrasné! Akoby z každého miesta na mňa kričala krv nevinných. Ľudí, ktorí toto vražedné a krvilačné šialenstvo vôbec nechceli. Sklonila som hlavu a so sklopenými očami som rýchlo kráčala, neobzerajúc sa napravo ani naľavo. Mojím cieľom bolo posvätné miesto, ktoré sa dosiaľ nikto neodvážil poškvrniť, miesto, kde som mohla robiť jediné, čo bolo v mojich silách: modliť sa a vyprosovať pokoj od Toho, ktorý nám ho prisľúbil. Vošla som dnu. Ťažká brána škrípavo zavŕzgala, akoby aj ona oplakávala hriechy napáchané v tomto meste. Prežehnala som sa a kľakla som pred svätostánok. V ňom prebýval Jediný, komu som sa mohla zveriť so všetkými svojimi trápeniami, aj s trápeniami celého mesta, celej zeme, v ktorej zúrila vojna. A vždy mi vedel povedať niečo, čo ma povzbudilo. On predsa niesol omnoho ťažší kríž, a to nie kvôli sebe, ale kvôli nám... Takto ponorenej do modlitieb mi skoro zamrelo srdce, keď som z ulice začula hnusný vresk. Pochopila som, že ten zdanlivý ranný pokoj, to bolo asi len ticho pred búrkou. Možno sa rozhodli pochytať všetkých veriacich v krajine... Zachvátila ma panika. Ujsť? Nebolo kam...Zvonku som už počula hulákanie a kroky ťažkých topánok, ako sa čoraz viac približujú. Ukryť sa? Skúsim to... A keď ma nájdu, Pane Ježišu, nech sa stane Tvoja vôľa... Mučeníctvo je najrýchlejšia cesta do neba. Tretia možnosť – zaprieť Krista a pridať sa k nim – mi ani len nezišla na um. Počula som, ako táto armáda nenávidí a prenasleduje kresťanov všade, kadiaľ chodí, ale to ešte posilnilo moje odhodlanie. Predsa som sa však poobzerala po najvhodnejšom úkryte. Stihla som sa akurát šuchnúť za stĺp, keď tá banda vrazila do kostola. Videla som veci, ktoré ma zlomili tak, až som padla na kolená a zakryla si tvár rukami. Nedokázala som sa na to pozerať, mala som pocit, akoby mi niekto kmásal srdce na kúsky. Neveriacky som hľadela, ako vtrhli do kostola. Zničili svätostánok a sväté Hostie rozhádzali po zemi. Vzali kalich a posmešne z neho upíjali lacné víno. A ja som kľačala za stĺpom a šepkala: „Pane, prosím, zastav to! Ja sa už nedokážem pozerať na to, ako Ti ubližujú! Prosím Ťa, na príhovor všetkých svätých, obráť srdcia týchto ľudí k Tebe!“ Takto som sa modlila, rozochvená bolesťou, a ich besnenie vrývalo ďalšiu a ďalšiu ranu do môjho srdca. Ale vtom odrazu... Pane Ježišu, za túto chvíľu Ti budem ďakovať do konca života! Za chvíľu, v ktorej jeden z týchto rúhačov kľakol a pobozkal svätú Hostiu s takou láskou a úctou, až mi to vohnalo slzy do očí. Keď vstal, bolo vidieť, že má v očiach slzy. Zakričal hlasom takým mohutným, až sa otriasali základy chrámu: „Tak už dosť! Neuvedomujete si, že znesväcujete Telo Ježiša, Božieho Syna, ktorý dal za vás vlastný život!“ V tej chvíli všetci akoby skameneli. A to, čo nastalo po chvíli... V duchu som vzdávala Bohu vďaky za Jeho milosrdenstvo. Všetci tí drsní chlapi začali plakať a ľutovať všetko, čím sa previnili voči Bohu. Len som žasla nad tým, ako Božia milosť otvára ľudské srdcia... Vtom jeden z nich vstal a rázne povedal: „Pôjdem aj na smrť, ale Krista nezapriem. Veď jedine On je skutočný Život, s Ním sa nemusíme báť ísť aj na smrť pre jeho meno! Kto chce, nech ide so mnou!“ Pridali sa k nemu všetci, všetci do jedného, a vyšli z kostola s hlavou hrdo vztýčenou. A ja som za stĺpom ešte stále so slzami očiach vzdávala Bohu chválu. On je jediný Pán! Aleluja!

Jana Rapava

Jana Rapava

Bloger 
  • Počet článkov:  16
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Mám rada Boha a ľudí... a Matfyz, informatiku, Linux a open source softvér... a ešte západy slnka, oblohu plnú hviezd, zelený čaj a nočné šifrovačky... Zoznam autorových rubrík:  KresťanstvoIT,Linux, programovaniePoézia a prózaHudbaIné

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu